Na trhu sme od roku 2011

Výmena veľkosti zadarmo

Doprava zadarmo

Showroom v Bratislave

ÚvodBlogČlánkyStovky kíl mäsa a litrov kávy: Na čom si pochutnával štáb filmu Správa?

Stovky kíl mäsa a litrov kávy: Na čom si pochutnával štáb filmu Správa?

Majiteľ cateringovky Rastislav Krcho prezrádza, čo všetko bolo súčasťou filmového cateringu pri nakrúcaní novej snímky režiséra Petra Bebjaka.

Blato, sneh, dážď aj obrovská zima. S tým všetkým sa museli popasovať herci, komparzisti a štáb filmu režiséra Petra Bebjaka Správa. Skutočný príbeh slovenských Židov Alfréda Wetzlera a Rudolfa Vrbu, ktorým sa v roku 1944 úspešne podarilo utiecť z koncentračného tábora Osvienčim, začali nakrúcať koncom minulého roka. Na poli pri záhoráckej dedine Láb postavili vernú kópiu poľského tábora smrti a počas 17 dní v nepriaznivom počasí a často mínusových teplotách sa filmári snažili preniesť na plátna verný obraz desivých udalostí druhej svetovej vojny.

Každodenné poveternostné podmienky a výkyvy počasia dali zabrať aj organizačnému tímu Experience Agency, ktorého úlohou bolo do pustého poľa priniesť 21. storočie. Miesto bez vody, elektriny a internetu sa zmenilo na rozsiahlu poľnú kuchyňu s jedálňou, ktorá sa stala "útočiskom" pre hercov, štáb a komparz. Vďaka veľkokapacitným nádržiam z hygienicky nezávadného plastu bola neustále na pľaci pitná voda.

Dôležitou súčasťou technického vybavenia bol aj dieselový generátor, ktorý zabezpečoval nepretržitý prísun elektrickej energie. Tá okrem plynulého chodu gastrozariadení umožnila v nemilosrdných podmienkach zabezpečenie zosilňovačov a antén na prevádzkovanie siete WiFi. Sieť okrem iného umožnila spustenie platobnej brány, čo poskytlo stravníkom možnosť platiť kartou. Platobný terminál na mieste nakrúcania nebol náhodou – urýchľoval objednávky a platby počas krátkych prestávok, ale predovšetkým sa vďaka nemu filmári vyhli neželaným zvukom mincí vo vrecku hercov a komparzistov.

Veľkokapacitné stany s celkovou rozlohou viac ako 1000 m² boli hlavným miestom pre načerpanie energie z kvalitného a čerstvého jedla, ktoré sa varilo priamo na mieste natáčania.

Čo sa jedlo „na pľaci?“

„Štáb, herci aj komparzisti vonku mrzli v mínusových teplotách, no v stanoch už teplota vzduchu bola prijateľnejšia, okolo 20 °C,“ povedal Rastislav Krcho z Experience Agency.

Ako ďalej prezradil, každodenný výber jedál obsahoval tri mäsité jedlá, dve bezmäsité jedlá, tri druhy príloh a dva druhy polievky. „Väčšina jedál bola tradičná, ako napríklad sviečková na smotane, hovädzie ragú, segedínsky guláš, bryndzové halušky, domáce šúľance či lasagne, no nechýbali ani kulinárske špeciality ako úprava jedál sous vide metódou, steaky alebo plnená roláda z vykosteného kuraťa,“ hovorí kuchár a majiteľ cateringovky, ktorá počas nakrúcania pripravila so svojím 8-členným tímom viac ako 4300 obedov, denne boli k dispozícii raňajky formou švédskych stolov a ďalšie tisíce porcií na večeru. „Varili sme hovädzí guláš so 65 kilami mäsa, kurací perkelt zo 65 kilogramov kuracieho mäsa alebo kapustnicu zo 60 kíl kyslej kapusty.“

Zákutia filmového cateringu

Hlavným rozdielom medzi klasickým a filmovým cateringom je, že personál musel byť v takzvanom „stand by“ režime. „Pre nás to znamenalo byť stále v pohotovosti aj mimo filmovacích dní a byť pripravený pohotovo zareagovať na akúkoľvek zmenu v dohodnutom scenári. Kedykoľvek sa nám stalo, že sa z hodiny na hodinu zmenil počet porcií napríklad o 30 stravníkov naviac alebo sa posunul čas výdaja obeda, niekedy aj o hodinu skôr alebo neskôr,“ prezrádza Rastislav Krcho. „Ďalšou zaujímavosťou bol pre mňa čas obeda. Keďže filmovacie dni boli niekedy aj filmovacou nocou, obed sa podával napríklad v skorých ranných hodinách o 3. alebo 4. hodine ráno. Každý filmovací deň sa totiž začínal raňajkami a po 6 hodinách pokračoval obedňajšou prestávkou. Keďže boli dni, ktoré sa začínali o 22:00, obed vychádzal na skoré ranné hodiny,“ doplnil.